Klenoty z našej knižnice

Výstava

Klenoty z našej knižnice
1.3.  – 31.  3. 2012

Všeobecné informácie k výstave a literárnej besede

Vernisáž výstavy „Klenoty z našej knižnice“ sa uskutoční 6.3. 2012 (utorok) o 15.00 hod. v Salóne múzeí Slovenského poľnohospodárskeho múzea na Dlhej ulici 92 v Nitre (vstup bránou Agrokomplexu B5 zo smeru Janíkovce).

Pre návštevníkov je výstava sprístupnená v čase otváracích hodín múzea počas celého mesiaca marec. Prehliadka výstavy je súčasťou prehliadky múzea, neplatí sa na ňu osobitné vstupné.

Sprievodným program výstavy je literárna beseda populárneho znalca a milovníka literatúry Dada Nagya so spisovateľom Jurajom Šebestom autorom poviedkovej zbierky „Triezvenie“ a 2 kníh pre mládež – „Keď sa pes smeje“ a „Venussha (Ťažký týždeň)“.

Beseda sa uskutoční dňa 7.3. 2012 (streda) o 10.00 hod. v Salóne múzeí. Vstup na besedu je voľný.

O výstave

Slovenské poľnohospodárske múzeum sa rozhodlo na mesiac marec-mesiac knihy pripraviť expozíciu „Klenoty z našej knižnice“. Úlohou výstavy je spropagovať a dostať do širšieho povedomia knižnicu Slovenského poľnohospodárskeho múzea, o ktorej existencii odborná verejnosť často nevie. Táto knižnica existuje už od roku 1960, kedy bolo Slovenské poľnohospodárske múzeum znovuobnovené a presunuté do Nitry. Od tohto obdobia sa v nej nazbieralo až 43 363 knižných jednotiek. Knižnica obsahuje mnohé materiály najmä z dejín poľnohospodárstva, ale môže byť užitočná aj pre iné vedné odbory.

Práve výstava „Klenoty našej knižnice“ približuje najzaujímavejšie knihy v rôznych kategóriách, kde si každý záujemca môže prísť na svoje. Expozícia prezentuje 86 knižných jednotiek, ktoré sú rozdelené do 12 vitrín podľa kategórií:

Poľnohospodárska literatúra, Poľnohospodárske periodiká, Periodiká národných buditeľov, História, Zákonníky, Slovníky, Rukopisy, Matej Bel, Atlasy, Kalendáre, Náboženská literatúra a Naše NAJ- knihy.

Sústredíme sa tu najmä na poľnohospodársku literatúru, ktorá predstavuje aj vzácne výtlačky diel ktoré sú priekopníkmi slovenskej spisby, napríklad Piľňí domajší a poľňí hospodár od Juraja Fándlyho, či encyklopédia Miscellanea od Martina Szentiványho. V časti „Periodiká národných buditeľov“ môžeme nájsť prvé čísla časopisov o ktorých sa každý učí už na hodinách slovenčiny a ktoré boli vydávané národovcami ako Štúr, Hurban, Radlinský, Krčméry či Škultéty. Veľkou zaujímavosťou je v rámci zákonníkov prezentovaný Corpus iuris Hungarici, obsahujúci základný dokument uhorského práva používaný počas celého novoveku- Opus tripartitum.

Knižnica Slovenského poľnohospodárskeho múzea obsahuje aj vzácne rukopisy k dejinám poľnohospodárstva, z ktorých výber sa prezentuje na tejto výstave. Samostatnú kategóriu tvorí Matej Bel so svojím najvýznamnejším dielom Historicko-zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku, ktoré je priekopnícke nielen k dejinám poľnohospodárstva, ale aj k iným vedným odborom. Veľkou zaujímavosťou v kategórii atlasov je atlas „Vývoj mapového zobrazenia Slovenska“, na stránkach ktorého sa nachádza najstaršie mapové zobrazenie nášho územia – Lazarova mapa Uhorska z roku 1528.

Kalendáre sa sústreďujú na poľnohospodársky kalendár Domová pokladnica z dielne významného poľnohospodárskeho činiteľa Daniela Licharda. Výstavu uzatvára náboženská literatúra, ktorá sa sústreďuje na dva výtlačky evanjelického spevníka Cithara sanctorum, ktoré sú zaujímavé nevšedným ozdobným viazaním. Srdcom celej expozície sú „Naše Naj-knihy“, kde sa dá vidieť najväčší klenot výstavy- herbár z roku 1562 od talianskeho vzdelanca Pietra Andreu Mattholiho v českom preklade Tadeáša Hájka z Hájku.

Zaujímavosti o knižnici Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre
•     Knižnica Slovenského poľnohospodárskeho múzea má konzervačno-retrospektívny charakter, uchováva slovenskú, českú, nemeckú, maďarskú a latinskú poľnohospodársku knižnú produkciu
•     Knižnica vznikla v roku 1960, zároveň s obnovením činnosti múzea a jeho presídlením do Nitry. Sídlom oboch sa stal bývalý františkánsky kláštor na Hradnej ulici.
•     Prvou pracovníčkou knižnice bola v rokoch 1960-1969 knihovníčka Hedviga Jarolínová.
•     Prvý prírastok do knižnice bol zapísaný 7.2.1966. Išlo o 1. diel Ottovho naučného slovníka z roku 1888
•     Najnovší prírastok je z 15.12.2011, kniha s názvom Tradičné remeslá a ich majstri z roku 2011
•     V knižnici sa nachádza študovňa, v ktorej môže naraz študovať šesť ľudí
•  Do študovne má prístup každý občan SR, ktorý dovŕšil 15 rokov. Štúdium je prezenčné, absenčne sa knihy nepožičiavajú
•    Dnes knižnica obsahuje 43 363 knižných jednotiek – kníh, encyklopédií, slovníkov, časopisov, novín, zborníkov, rukopisov, prekladov, fotokópií a mikrofilmov poľnohospodárskej spisby zo 17.-21. storočia

Pozoruhodnosti z výstavy
Lazarova mapa Uhorska je najstarším známym mapovým obrazom Slovenska. Bola zostavená v roku 1513 a vydaná roku 1528 v Ingolstadte. Jej autorom je Lazarus Roseti, sekretár ostrihomského arcibiskupa. Podľa najnovších výskumov mohlo ísť o Slováka, vlastným menom Michala Rožeňa, ktorý meno Lazarus prijal pri vstupe do rehoľného rádu. Tomuto nasvedčuje aj vysoké množstvo poslovenčených geografických názvov na mape. Zachytáva v nebývalom rozsahu vyše 260 slovenských miest, dedín, hradov a riek. Originál mapy má rozmery 54.8 x 78.3 cm a nachádza sa v Apponyiovskej zbierke v Budapešti.
Zbierka zákonov Uhorska z roku 1822 je ucelenou zbierkou dovtedajších ústavných dekrétov a kráľovských artikúl. Jej najdôležitejšou časťou je však Opus tripartitum juris consuetudinarii, považované za najdôležitejší uhorský zákonník. Spísal ho v rokoch 1500-1514 z poverenia kráľa uhorský palatín a krajinský sudca Štefan Verbőci. Obsahuje všetko vtedy platné  verejné i súkromné obyčajové právo. Zvýhodňuje postavenie nižšej šľachty a zemianstva a upevňuje závislosť poddaných na zemepánoch, k čomu patrilo nevoľníctvo a zákaz sťahovania. Zaujímavosťou je, že kráľ ho nikdy formálne nepotvrdil, takže nemohlo platiť ako zákon. Uhorská súdna prax ho však počas celej svojej existencie uznávala ako súčasť zvykového práva.

Z dejín slovenskej poľnohospodárskej literatúry
„Do jednej ruky dajte národu pluh a do druhej knižku“
Poľnohospodárska literatúra bola jednou z prvých, ktorá sa popri náboženskej literatúre a kalendároch dostala do rúk slovenského ľudu. Prvé poľnohospodárske literárne diela sa objavujú už koncom 16. stor., sú však písané v latinskom a nemeckom, prípadne maďarskom jazyku. K najvýznamnejším z nich patrí encyklopédia Miscellanea (Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov) vydaná v roku 1689 od profesora trnavskej univerzity Martina Szentiványho a Compendium oeconomiae ruralis (Krátka náuka o poľnom hospodárstve) z roku 1790 od profesora Matúša Pankla.
Do dejín poľnohospodárstva sa zapísal aj Matej Bel nielen svojimi poľnohospodárskymi prácami, ale aj vo svojom najvýznamnejšom diele Notície (Historicko-zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku) z roku 1737 obsahujúcom poznatky aj o poľnohospodárstve.
Prelom v používaní slovenčiny prišiel s nástupom bernolákovcov. Najvýznamnejším dielom z tohto obdobia je nepochybne Piľní domajší a poľňí hospodár Juraja Fándlyho, ktoré vyšlo v Trnave roku 1792. Je to populárna encyklopédia dobových poznatkov o poľnohospodárstve. Obsahuje rady o obrábaní pôdy, pestovaní nových plodín a chove dobytka, podnecuje k zakladaniu dedinských škôl a je doplnené zaujímavými príbehmi o hospodárení. Ide o dielo naozaj prelomové, prvýkrát sa do rúk slovenského roľníka dostali ucelené informácie o poľnohospodárstve v jeho rodnom jazyku.
Začiatkom 19. storočia začali na Slovensku vychádzať aj rôzne poľnohospodárske časopisy a kalendáre. Najvýznamnejšie z nich vydával profesor prírodných vied Daniel Lichard, propagátor družstevného hnutia, zakladateľ pomocných pokladníc a obilných skladov. Jeho obľúbený kalendár Domová pokladnica vychádzal s prestávkami v rokoch 1847-1864. Najvýznamnejším počinom z jeho dielne však bol časopis Obzor, ktorého vyšlo od roku 1863 až 20 ročníkov. Tento predstavuje najlepší slovenský poľnohospodársky časopis v 19. storočí. Snažil sa podporiť hospodárske povznesenie často otupeného a ľahostajného ľudu. Informoval o technických novinkách, náradí a strojoch a dával návody k zakladaniu hospodárskych družstiev.
O vydávanie poľnohospodárskych kníh v slovenskom jazyku sa pričinil najmä Spolok svätého Vojtecha (1870)  v zmysle hesla „Do jednej ruky dajte národu pluh a do druhej knižku“, ktoré spolku napísali americkí Slováci. Stalo sa tak najmä zásluhou Andreja Radlinského, ktorý okrem vlastného úspešného vydávania časopisov zbieral medzi ľudom príspevky na podiely tohto spolku a rozširoval medzi národ slovenské knihy.
Nemožno nespomenúť ani činnosť Matice Slovenskej, ktorá za 12 rokov svojej existencie od roku 1863 vydala 80 titulov, z ktorých mnohé boli aj praktické poľnohospodárske príručky.

Nitra, 1. 3. 2012

Text:
Mgr. Miroslava Verešová – kurátorka výstavy, 0911 860 106, veresova@agrokomplex.sk
Mgr. Marianna Hričová, 037 / 65 72 553, 0911 860 126, hricova@agrokomplex.sk

Foto:
Mgr. Mário Katrinec, 0911 719 729

  • Anketa

    Akou formou získavate informácie o podujatiach v SPM?

    Výsledky

    Loading ... Loading ...
  • Partneri