Krčah (čepák, hrkáč, buťkáš) – hrnčiarska nádoba baňatého tvaru s uchom a veľmi úzkym hrdlom, na ktorom je formovaná výlevka – pyštek. Slúžila na prenášanie a uchovávanie pitnej vody v chlade pri poľných prácach. Proti usadzovaniu vodného kameňa bola dovnútra nádoby zabudovaná keramická guľôčka, ktorá pri pohybe hrkala.
Zbierkový predmet bol získaný do zbierok Slovenského poľnohospodárskeho múzea v roku 1969.
Lokalita: Devičie, okres Zvolen
Model sejačky na repu
Kovový model znázorňuje kompletnú sejačku s výsevným zariadením systému Hoosier. V skrini je umiestnené miešadlo a výsevné valčeky, ktoré sa regulujú pomocou páky. Skriňa je pripevnená na ráme , ktorý je uložený na oske s dvomi veľkými zadnými kolesami. V prednej časti rámu sú umiestnené dve menšie pojazdné kolesá s oskou, na ktorej je pripevnené dlhé drevené tiahlo. Tento model má štyri radličky s prihrňovacími valcami. Priemer zadných pojazdných kolies je 155 mm, dĺžka skrine je 205 mm a priemer predných kolečiek je 75 mm. Model je vyrobený v mierke 1:10 a jeho celková dĺžka je 660 mm, šírka 280 mm a výška 200 mm. Do zbierky Slovenského poľnohospodárskeho múzea bol predmet získaný delimitáciou zo Zemêdelského múzea, ktoré sídlilo v Bratislave.
Pluh poťahový, položelezný, jednostranný
Použitie: Pri obrábaní pôdy, na oranie. Pluh má drevenú hriadeľ, ktorá je pomerne rovná s miernym vertikálnym zakrivením smerom doprava. Hriadeľ je dlhá 161cm a široká 8cm. Drevené pluhovice sú na konci mierne zahnuté, spojené železnou priečkou, ktorá má v strede slučku. Pluhovice sú spevnené dvoma železnými sperami, ktoré sú uchytené o hriadeľ a v spodnej časti sú fixované pomocou kovovej skrutky s dvoma podložkami. Na ľavej pluhovici sa nachádza kovové oko, ktoré slúži na ochranu ruky voči odieraniu. Dĺžka pluhovíc je 104,5 cm. Stĺpica je kovová a jej výška je 39cm, s plazom je spojená so zadnou tenšou stĺpicou pomocou ktorej sa reguluje hĺbka orby. Na stĺpicu je pripevnený lemeš a odvalnica. Asymetrický, kovový lemeš je lichobežníkového tvaru, ktorého dĺžka je 28cm a šírka 8 cm. Kovová krídlovitá odvalnica, má dĺžku 44cm a šírku 26cm. Kovový plaz je dlhý 31cm. Pluh bol do zbierky SPM získaný v roku 1977 a pochádza z Liptovského Mikuláša.
Názov: Sane
Sane (sánky, krne, krivule) sa používali na dopravu menších nákladov na kratšie vzdialenosti (krmivo pre dobytok, palivové drevo, voda zo studne…) Vozenie a spúšťanie na sánkach patrilo v minulosti k obľúbenej zábave detí.
Názov: Tradičné vianočné ozdoby
Základným materiálom na zhotovovanie vianočných ozdôb a iných dekoratívnych predmetov v minulosti bola ražná slama.
Zhotovovali sa viacerými technikami: pletením, navliekaním nastrihaných stebiel a opletaním stebiel okolo ohybného drôtu alebo drievok.
Ozdoby sa dopĺňali rôznym prírodným materiálom ako napr. fazuľa, jadierka, hrach a pod.
Stroj na výrobu povriesel
Obilie kosené ručne kosou, alebo poťahovými žacími strojmi bolo viazané najčastejšie do slamených povriesel, ktoré sa vyrábali prevažne ručne.
Veľkým pokrokom bolo vynájdenie stroja na výrobu slamených povriesel, ktorý značne urýchlil túto prácu a predovšetkým zvýšil výkonnosť výroby povriesel.
Na Slovensku a v Čechách sa nachádzajú v múzeách iba tri takéto stroje (ZM Kačina, VM Trebišov, SPM Nitra).
V roku 2002 sa Slovenskému poľnohospodárskemu múzeu v Nitre podarilo získať do svojich zbierok kompletný a funkčný stroj značky Burco z roku 1926 od výrobcu Vladimíra Veselého Bohdaneč z Pardubíc.
Truhlica na obilie
Truhlica slúžila ako odkladací nábytok na uskladnenie obilia, odevu, potravín a pod.
Najstaršie doklady dokumentujúce tento druh ako súčasť zariadenia zemanov a roľníkov na Slovensku, pochádzajú zo 16. – 17. storočia.
Truhlica nachádzajúca sa v našom múzeu bola získaná do zbierkového fondu v roku 1997 od Ing. Knotekovej z Nitry.
Oselník
Oselník je nádobka na odkladanie brúsneho kameňa, osly. Pretože pri kosení sena alebo obilia musela byť osla na brúsenie kosy stále vlhká, kosec ju nosil zavesenú s trochou vody vzadu za pásom. Oselník si zhotovovali buď sami roľníci z dreva a boli zdobené vruborezom alebo ich kupovali od predavačov na jarmokoch.
Oselník v zbierkach nášho múzea je zhotovený z jedného kusa dreva. Je tvaru hranola s ryhovanými geometrickými tvarmi a ornamentmi z roku 1884.
Zvon
Zvon je odliatkom z mosadze. Koruna má šesť uší. Na krku je reliéf ukrižovaného Krista, na druhej strane Sedembolestnej Panny Márie. Srdce je vykované zo železa a je upevnené na železnej stopke. Na čepci je nápis: “CAMPANA ECCL LEKER. ANNO 1718. Kostol, v ktorom sa zvon nachádzal bol vysvätený Sedembolestnej Panne Márii.
Rozmer: priemer 28 cm, výška 25cm.
Služobný úzkorozchodný vozeň DFu 122
Vozeň sa na Nitriansku poľnú železnicu (NPŽ) dostal v prvej polovici 80. rokov.
Z vtedajšieho drevospracujúceho podniku (píla) bol prevezený ešte do vtedajších depozitárov Slovenského poľnohospodárskeho múzea (SPM) do Ivánky pri Nitre, kde sa podrobil základnej údržbe. V roku 1985 počas prvého roku fungovania NPŽ slúžil v súprave spolu s korytnickým trojokeňákom BCi/u 253 na čele s parným rušňom U 34.901. Na prelome 80. a 90. rokov bola nákladná nadstavba vozňa od podvozku demontovaná. Na zatiaľ poslednú generálnu opravu bol rám vozňa prevezený 30. októbra 2017. Vykonalo sa odborné ošetrenie rámu a nové opláštenie vozňa smrekovým drevom.
Do skúšobnej prevádzky bol vozeň slávnostne uvedený na Otvorení návštevníckej sezóny dňa 1.5. 2018.
Vozeň slúži ako sociálne a technické zázemie pracovníkov NPŽ.
Názov: Plastika sv. Florián
Plastika sv. Floriána je v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu od r. 1979. Pôvodne bola umiestnená vo výklenku na priečelí budovy lesného závodu Žitavany.
Svätec Florián je patrónom požiarnikov, kominárov, habánskych hrnčiarov, ochranca pred ohňom, záplavami a neúrodou. Zobrazovaný býva ako rímsky vojak, v jednej ruke drží zástavu a v druhej vedro, z ktorého leje vodu na horiaci dom alebo kostol. Jeho sošky sa kládli na ochranu do štítov domov a kamenné sochy sa stavali uprostred obce.
Kraslice
Technika: Vyškrabávanie
Ďalšie z množstva zbierkových predmetov Slovenského poľnohospodárskeho múzea sú kraslice.
Tieto sú zdobené technikou vyškrabávania nielen vzorov, ale aj veršíkov, preto sa im hovorí „písanky“. Takéto kraslice sú typické hlavne pre oblasť Spiša a v podtatranských oblastiach.
Citara – strunový hudobný nástroj nachádzajúci sa v našich zbierkach pochádza z Hajnáčky okr. Rimavská Sobota. Jeho rozmery: dĺžka 75 cm, šírka rezonančnej skrinky 20 cm, hrúbka 5,5 cm.
Citara je plnozvučný, viachlasý, sólový nástroj, na ktorý sa hrajú rytmicky viazané novšie nápevy regrútskych, vojenských a ľúbostných piesní. Od 60. rokov 20. stor. keď sa znovuoživila hra na citare najmä na južnom Slovensku a u Slovákov v Maďarsku a Juhoslávii, vytvorili sa viacčlenné citarové hudby, ktoré sa tešia veľkej obľube.
Lampáš na osvetlenie maštale
Lampáš na osvetlenie maštale pochádza z Pukanca, okres Levice. Bol zhotovený z mäkkého dreva. Má zasklené štyri strany a navrchu sa nachádza vetrací otvor. Výška lampáša je 25 cm s pôdorysom 14 x 13,5 cm.
Pšenica slovenská 777 – prvý zbierkový predmet v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu
Pri príležitosti 95. výročia Slovenského poľnohospodárskeho múzea, predstavujeme úplne prvý zbierkový predmet zaregistrovaný v prírastkovej knihe múzea v roku 1963.
Je ním Pšenica slovenská 777, vyšľachtená individuálnym výberom z Vrbového v šľachtiteľskej stanici Sládkovičovo a povolená v r. 1921. Sorta bola odolná proti vymŕzaniu a vyžadovala skorú sejbu a skorý zber.
Traktor Lanz-Bulldog
Rok výroby:1936
Výrobca: H. Lanz, Monheim, Nemecko
Výkon: 35 k (PS)
Vŕtanie valca: 225 mm
Zdvih piesta: 260 mm
Rozsah otáčok motora: 300 – 540 ot./min.
Obsah valca: 10,3 l
Kompresný pomer: 6,3:1
Počet rýchlostí: 6 vpred, 2 vzad
Traktor je vybavený orebnými kolesami, jednovalcovým, ležatým dvojtaktným motorom chladeným vodou.
Štartuje pomocou benzínovej pumpy, nahrievaním žiarovej hrušky v hlave motora. Po nahriatí hrušky sa štartuje cez roztáčanie zotrvačníka pomocou volantu. Traktor bol používaný najmä na orbu pôdy do roku 1972 v Dolnej Slatinke pri Lučenci.
Jazdecký hrob
Charakteristický spôsob pochovávania na našom území v období avarského kaganátu (6.-8. stor.) – ukladanie nespáleného tela zomrelého do hrobovej jamy spolu s koňom.
Tento rítus je vlastný etnikám, ktoré majú pôvod v stepných oblastiach Euroázie a vychádzajú z organizačných princípov nomádskeho spôsobu života. Od Avarov si ho v období avarsko –slovanského spolužitia osvojovali aj Slovania. Vo väčšine prípadov sa zachoval celý skelet, vzácne sa vyskytuje aj tzv. parciálne spolupochovávanie koní, keď sa našli v hrobe iba časti konskej kostry, väčšinou lebka a spodné časti končatín. Zvyšok koňa sa zvyčajne použil ako pokrm na pohrebnej hostine.
Autor: Július Považan
Názov: Do poľa
Technika: olej, plátno
Július Považan
nestor slovenského insitného maliarstva
MUDr. Július Považan sa narodil 9. augusta 1926 v Žiari nad Hronom a zomrel 21. februára 2011 v Krupine.
Jeho kariéra štartovala od detského lekára, cez post primára detského oddelenia až po riaditeľa nemocnice s poliklinikou. Insitnému maliarstvu sa začal venovať ako dvadsaťsedemročný. Motívom jeho raných prác boli reálie z jeho rodnej obce Svätý Kríž (dnes Žiar nad Hronom), z Banskej Štiavnice a Krupiny ako miest, v ktorých pôsobil.
Po úspešných výstavách na Slovensku a v Čechách začal vystavovať aj v zahraničí (Švajčiarsko-Zürich a Morges, Francúzsko-Paríž, Poľsko-Novy Sacz, Maďarsko-Budapešť, Fínsko-Helsinky, Švédsko-Štokholm, Nórsko-Oslo, Nemecko-Mníchov, Brusel a iné). V roku 1988 vystavoval v Mirbachovom paláci v Bratislave až 156 obrazov.
Autor: Štefan Siváň
Názov: Úľova žena
Technika: drevorezba
Štefan Siváň (1906 — 1995) patrí k najvýraznejším a osobitým zjavom slovenského insitného umenia s mimoriadne vzácnym a hodnotovým prejavom. K vyrezávaniu plastík sa dostal cez vyrezávanie betlehemov, s ktorými chodil v 20. — 30. rokoch koledovať. Prešiel nielen odľahlé miesta Slovenska, ale aj Moravu a Sliezsko. Betlehem i figúrky (bôžatá) si sám aj polychromoval a pri ich výrobe vychádzal z tradície rezbárstva sakrálnych plastík. Tento charakter si zachovali aj jeho voľné plastiky s tradičnými námetmi.
V 60-tych rokoch 20. storočia ojedinelú a svojráznu tvorbu objavili pre Slovensko výtvarníci Vladimír Kompánek, Andrej Barčík a Ignác Kolčák. Ich záujem Siváňa podnietil k vyrezávaniu plastík väčších rozmerov a rozšíril aj oblasť spracúvaných námetov — biblické témy, variácie Adama a Evy, originálne Piety, Madony, osobité korpusy, postavy valachov, dedinských žien a zvierat.
Siváňova rezba sa vyznačuje bezprostrednosťou výrazu a naivným čarom. Charakteristické sú jeho včelie úle v tvare medveďa alebo ženských postáv v ľudovom odeve, ktoré odpozoroval v dôverne známom dedinskom prostredí hornej Oravy. Dedo Siváň mal bohatú výrečnosť, bystrý zrak a bieda podľa neho skončila v dobe, keď „nastali galérie“. Oravská galéria v Dolnom Kubíne začala budovať jeho kolekciu plastík v sedemdesiatych rokoch.